Všetci okolo sú čudesní,

len ja stojím a poskakujem zároveň,

čo by len kúsok akéhokoľvek živočícha,

túžilo byť v mojej blízkosti,

nepoddala by som sa mu,

a nedovolila  by som aby postavil sa ku mne

a sledoval moj život.

Nech sleduje si koho chce,

ale mňa nebude,

nech pozerá sa iným smerom,

smerom k lepšej budúcnosti.

Už by bolo na čase,

rozlúčiť sa,

uroniť slzu

a napokon ísť ajtak ďalej.

Voľajako sa mi nechce.

Nakoniec odchádzam,

v rúšku tajomna ukrytá,

a nedávam o sebe znať,

i keď nerada.

Už som preč,

bez rozlúčenia.

Dúfam len,

že príležitosť sa nájde,

na posledné pomazanie.

A na jedno krátke slovom,

dlhé vnútrom i mojim srdcom,

na jedno prosté a zároveň tak zložité,

ZBOHOM