Sommaren med Monika, Švédsko 1953 (96 min.)

Žáner: dráma

Réžia: Ingmar Bergman
Scenár: Ingmar Bergman, Per Anders Fogelström
Kamera: Gunnar Fischer
Hudba: Erik Nordgren
Hrajú: Harriet Anderssonová (Monika), Lars Ekborg (Harry)

Pamätáte sa ešte na ten pocit, keď ste sa ako dieťa vrátili z letného tábora späť domov, do mesta?  Pamätáte sa na svoje letné lásky? Ak Vám trochu vybledli, tento film vám rozhodne pomôže pri ich znovuobjavovaní. „Leto s Monikou“ sa mi dostal do rúk celkom náhodou – objavila som ho znenazdajky u svojej kamarátky (díky Kristi!). Zaujal ma hneď obalom, na ktorom lascívne pózovala Bergmanova oblúbenkyňa  - herečka  Harriet Andersson. S odhalenými ramenami, bosými nohami, rozfúkanými  vlasmi a zasneným pohľadom upretým na ďaleké more - neodolala som.

Je to obyčajný, triviálny príbeh lásky – Monika je obyčajná predavačka, ktorá túži po zábave a dobrodružstve. Harry je zakríknutý tichý chlapec, ktorý jej pri zoznámení zapáli cigaretu až na štvrtý raz... Monika ako temperamentná, živočíšna, bergmannovsky úprimná famme fatale ho okamžite zbalí, na druhý deň kino, nejaké to muchlovanie na lavičke a láska je na svete. Začiatok filmu ma úprimne nudil, ale bola som trpezlivá a Bergmann nesklamal. Neviem, pripadalo mi, akoby i on sám chcel veci urýchliť. Zoznámenie hlavných protagonistov mi pripadalo bleskové, neautentické a veľmi „filmové“. Ingmar začiatok očividne „odflákol“, aby sa mohol plne venovať milencom v rozpuku ich lásky. Útek Moniky a Harryho bol vytúžený a nikdy nebol aktuálnejší a pochopiteľnejší ako v dnešnej dobe . Presne o tomto druhu úteku snívam skoro každý deň, ked v práci otváram svoj notebook... Leto s Monikou je o snahe utiecť pred nekonečným mechanizmom práce, konvenciami a stereotypom života v meste. Keď som sa zmienila o meste, musím poznamenať, že mesto hrá v tomto filme nesmierne dôležitú úlohu.  Stockholm tu vidíme prostredníctvom dlhých dokumentárnych záberov  na mosty  zahalené v rannej hmle, obrazy rušných ulíc, z ktorých cítite nesmierne „I love Stockholm“.

Je fascinujúce ako dokáže Bergman i cez čiernobiele stvárnenie na plátno preniesť tie prchavé okamihy letných lások. Vyžíva sa v panoramatických  záberoch na divokú letnú prírodu. Dlhé, rozšírené zábery rieky striedajú kĺzavé pohľady na trsy tráv, polia, ostrovy, temnú letnú oblohu, aby nám nakoniec ukázal ani nie v minútovom zábere jednu z najvášnivejších scén vo filmovej histórii - -  detailný záber na tváre oboch protagonistov, ktorí sa k sebe jemne túlia, láskyplne bozkávajú po tvári a popritom si labužnícky vychutnávajú spoločnú cigaretu. Táto scéna nezvykle zvýšila tep v mojich žilách. Rozkošný výjav  plný jemnej erotiky – cudný vo svojom stvárnení, vášnivý vo svojej decentnosti. Niektoré scény sú vyslovene idylické, až vysnené – Monika ležiaca v kajute, prebúdzajúca sa na odrazy ranného odrazu slnka vo vode, nahá kúpajúca sa Monika v rieke a pod. Na Bergmana až podozrivo veselý a šťastný film. Na konci si to síce vynahradí trochu rozpačitým finále – patetický zbytočný záber Harryho v zrkadle s dieťaťom v náručí. Na záberoch opustených mužov je vždy niečo strašne trápne a smiešne.

Čo ma na filme odradilo - bola hlavná hrdinka. Svojím hystericko – nástojčivým charakterom ma iritovala, ale neviem presne definovať či to bolo hranie Harriet Anderssonovej, alebo nešťastne napísaný scenár. Monika v jej stvárnení vo mne vytvárala dojem  hyperaktívnej, jemne vtieravej ženy, ktorá celý život ostane puberťáčkou. Možno to mala jej úloha v úmysle, každopádne jej stvárnenie ma vytáčalo.

Moje obľúbené zábery:

Záber na ležiacu opaľujúcu sa Moniku na prednej časti lode  - výtvarne a vizuálne nesmierne príťažlivý obraz – pôsobí na vás ako maľba, vonia letom  a túžbou, no na niekoho môže pôsobiť až príliš štylizovane

Detailný „noirový“ záber na Monikinu tvár potom, ako zistíme, že Harryho podvádza – v jej očiach uvidíte sebaspytovanie, pokus o ospravedlnenie, zlobu a keď sa jej tvár ponorí do temnej čiernej, už budete tušiť , že je po všetkom a nič jej neodpustíte... (teda ja som jej mala chuť ju zakmásať za vlasy, ale asi som staromódna).

Pozrite si to sami tu: http://www.youtube.com/watch?v=kmNhCR6fv1w&feature=related

Panoramatický záber na odchádzajúcu loď, ktorá za sebou necháva nádhernú rozbrázdenú hladinu (skutočne jeden z najpôsobivejších scén).

„Leto s Monikou“ je temná love story, trochu sladkohorká, ktorá každopádne neprepadá do žiadnych patetických a prázdnych príbehov z červenej knižnice. Odporúčam pre milovníkov poetických filmových obrazov, krehkej nostalgie a leta :-)

Video:

 http://www.youtube.com/watch?v=ohNC25giYnM&feature=related

 http://www.youtube.com/watch?v=DKmkXaPp018&feature=related