Obraz 1.

V poslednom čase bol ticho.. Vždy a všade. Už mi nerozprával rozprávky a nešeptal v zlomkoch mojich snov úryvky bohémskej poézie. Ako rada som počúvala.. ako rada som snívala v spánku o ňom. Nenechal sa zastaviť. Ticho počúvalo v bublinách. Svetlo v oblakoch.. Ako krásne vedel rozprávať. A potom stíchol.. V tichu sme sedeli pod stromom.. v tichu búrky počúvali ozveny.. Ozvenu jeho hlasu spred rokov. Ticho sa predlžuje.. už roky je ticho.. stáročia .. tak dlho, že to ohlušujúce prázdno zvukov nazvali podľa neho.. Ticho. Ako krásne znel jeho hlas v snoch šeptajúci básne o láske.