JAŠTERICE

slnko chrchle ako činel

popri múroch sa melódia tacká na mol odbitá

a v bare sa tiene pomaly chystajú vytriezvieť na posledný kút

tam v rohu

niekde hlboko vo vnútri teba

sa túžby pokojne vyhrievajú jako kolónie jašteríc

len ty stále ešte nevieš

že ti z nich zajtra bude dlaň opäť rezať

iba ďalší zvíjajúci chvost

NA STANICI

ľudoprázdna stanica

bez ľudoprázdnych ľudí

autobusy na nej dobzučali

už spia uložené vo svojich úľoch

zatiaľ čo lampy

po dávkach vypľúvajú svetlá

na zmoknuté bilboardy

ty medzi nimi stojíš

strácaš sa a čakáš

a pritom z diaľky načúvaš

ako sa zárubniam

priväzujú rozprestrené krídla

na protest sa rozsvietilo

v oknách

len to svedomie sa v tebe

naďalej váľa

ako roztrhaný transparent