Ve VAŠEM prostoru redakce Totemu nezodpovídá za obsah jednotlivých příspěvků. |
|
| |
Viac ako sa zdá
Večer sa dotýkam seba,
každý deň je plodný,
zajtra vyvrhnem na podlahu,
za zatiahnutými závesmi,
do prachu a špiny,
na odpadky všedných dní,
ako na slamu moje ja,
medzi nedokončené skice,
obaly od sladkostí a tyčiniek,
vedľa semenom nakŕmeného kondómu.
Prvotné svetlo farbí dúhovky nahnedo,
placentu výchovy odkopávam bokom,
nad sebou v perspektívnom skreslení,
vidím obraz svojho včerajšieho ja,
so zdvihnutými kútikmi úst a
pohľadom, ktorý vraví,
že vie čo bude nasledovať.
Začínam od chodidiel,
raňajky sú teplé,
aj keď oči už vychladli,
o chvíľu pohltím aj tie.
Učím sa pravdy o svete:
TOTO je miesto kde žiješ,
začni sa na ľudí usmievať,
čítam ako zo žltého papierika,
prichytenom magnetkami,
z novovytvrených synaptických spojení,
s pocitom silného deja vu,
sa prvýkrát škerím.
Večer sa dotýkam seba,
každý deň je plodný,
neboj sa, je to v poriadku,
hltať tento svet,
dospej a vibruj,
začínaj na začiatku,
so sebaistotou vedomia,
že medzi hemeroidmi a depresiami,
je viac priestoru,
ako sa na prvý pohľad zdá..