dotykmi prelína papierové vlny

pretkaná listami

tam niekde sa kolíše 

a hľadá svoj bod ukotvenia

kniha je iba morskou hladinou:

a vzkazy vo fľašiach po nej neustále 

brázdia ako čriedy pásomníc

ach, bruchá, dutiny a podpalubia

škŕkanie z nich preniká 

do najtmavších kútov človeka

ležíš

a vieš že po prebdených nociach 

police na ňu striehnu ako útesy

občas po pamäti načúvaš 

potápajúcim sa vrakom

vtedy sa chveješ 

a kŕče ti postupne slabikujú tvoje dno

doporučenie:

uviaž si na povrázok kraba

poprechádzaj sa s ním po poloprázdnych uliciach

možno aspoň na chvíľu v nich ucítiš vodu

médium medzi ňou a tebou 

v tom momente sa zastav 

a po priamkách sa pre ňu nadýchni

a zajtra?

deň za dňom

pretkaná listami 

tam niekde v diaľkách

sa opäť kolíše

tvoja poézia