Pozri sa na mňa. Čím ti pripomínam človeka?
Sám sebe som jama, ktorá sa zo zvyku aj oblieka.
Pozri sa na mňa bližšie. Z nejakého dôvodu málo hovorím
a čoraz viac píšem. Zo slov nevidím vytekať vodu, ale krv.
Neznášam padnuté závory.
Pozri sa na mňa. Myslíš si, že som človek.
Môžeš byť priama. Si jediná čakáreň v ktorej nechcem návlek.
Hlavou mi prelietajú myšlienky. Nikdy neviem kde sa zabodnú.
V blate, až niekde nad členky. V textoch o tebe som našiel slobodu.
Nemám rád padnutú závoru.
Pozri sa na mňa. Čím ti pripomínam človeka?
Zostala si tu sama. Odhodlaná hustú horu presekať.
Bojím sa len o teba. Ja tmu dôverne poznám.
Kde sa dostaneš bez svetla?
Stále odhodlaná sa presekať k svetlu.
Jediná rozhodnutá hovoriť k slnku, ak lúče doraziť odmietnu.
Len sa na mňa pozri. Myslíš, že som človek.
Keď tma vo mne lozí. Si jediný človek, v ktorom som našiel odpoveď.
Bojím sa len o teba. Ja ani len netuším, koľko môže trvať proces v ktorom
sa samovoľne deň a noc oddelia. Dovtedy ťa vídam chodiť ku mne s ohňom.
Si jediná, ktorá tuší odpoveď.