Sedeli sme všetci doma keď deti zdola zazvonili Pán Havlík kradnú vám bicykel Rýchlo otec zbehol dolu v ruke žilu- kábel o priemere pať centimetrov Tam uteká ukazovali na cigána ktorý s bicyklom pod pažou v diaľ utekal Cigán keď videl že ho otec doháňa pustil bicykel na zem a davaj ho v nohy otec vedel že kábel je dobrá zbraň užil si podobnú zbraň v kriminále keď ho komanči zatvorili za vlastizradu tá zbraň ho asi inšpirovala
Inokedy sa mi na ňom zase ale nepáčila jeho zbabelosť aj nás rozmaznal boli sme bojazlivý a háklivý na svoju nedokonalosť Otca sa nikto nebál v činžiaku a tak raz nám jeden z grázlov pred činžiakom ošúpali z gumy loptu Otec zišiel dolu a dal tomu čo to spravil facku O chvíľu zvonček a otec toho chlapca čo mu dal facku volal na otca ktorý bol s celou svojou rodinou na balkóne Poď dole volal naňho tamten zdola Poď hore volal naňho otec zhora nechcel pristúpiťna jeho pravidla Nám sa potom za otcovu zbabelosť posmievali Na balkńe ste všetci stáli ako chudáci Otec nebol z odvážnych keď bol v base a fáral Jáchymovev bani kde sa ťažil urán tam kde si baníci vyťahujú na reťaziach svoje fáračky jeden otcovi vymenil jeho novú fáračku za zaplátanú Musel ho poriešiť kamarát ktorému to otec povedal lebo otec sa nevedel biť i keď mal ruky ako ja nohu Tamten čo ukradol fáračku vedel že sa bude niečo diať a predlho sa motal kúpal v sprche vedel že naňho čakajú Hneď ako vyšiel dal mu otcov kamarát nakladačku Otcov kamarát vždy bojoval zbraňami toho druhého Raz ho jeden preháňal čo mal nastarosti odpálenie nálože pomstil sa mu tak že to tamtomu nevybuchlo a nalietal sa potom on
Ja dlžím facku jednému karatistovi čo dal facku mojmu synovi Celý činžiak vedel že je moj syn na mňa drzí na cudzích nebol Venčil psa a karaterista mu povedal : tu nevenči medzi činžiakami psa a syn mu povedal: ja nevenčím len s ním chodím Nebuď drzí a dal mu facku chudák zakomplexovaný Urobil to preto lebo vedel že ja bi som ho nezbil vedel že naňho nemám Boli sme to my ktorí začali venčiť psa na priestranstve pri potoku a druhí začali od činžiakov sa sťahovať tam V sedemdesiatke keď budem vedieť možno karate dám mu na ulici zákrčáka Človek nezabúda až vtedy ho to prestane sužovaťkeď pokorí svoju zbabelosť
| 
