Možem sa hrdiť tým že sa poznám

s najlepšou poetkou na Slovensku

Keď som prišiel do nemocnice rozprával som v kuse ako rádio

Dlho žil sám na starom dome

Rozprával som jej pri pingpongovom stole a svojej

hre ktorú som natočil na cd

Rozprával som jej o čom to je a ona sa do mňa zamilovala

Tiež sa mi páčila ale ja nerozhodný

Potom si našla náhradu ale stále dúfala

Dal som jej prečítať svoje básne najviac sa jej páčila

tá kde prirovnávam človeka k vlkovi ktorý žije v svorke

Požičal som si knihu básní od Baudelaira-nikdy ju nečítala

a tak si ju odomňa požičala a dala ju prepísať svojmu náhradnému zamilovanému priateľovi

Ten jej priateľ ju potom nechal lebo sa po prvej návšteve

keď prišiel domov vrátil k žene

Nemal som ho rád pripomínal mi moje vlastnosti

Raz keď sa objímal s ňou na balkóne rozprával som sa s nimi

a keď som chcel odísť pritlačil sa k stene a rukou vyrobil

zábradlie a uzavrel ma aby som nemohol odísť

Dnes keď sa nato dívam aký som bol pokojný a nič neurobil

Dnes by som ho aspoň sotil

Keď som odchádzal vyfotila si ma na posteli

Nie som s ňou v kontakte ale vraj sa jej darí v živote aj v umení píše knihu za knihou

Keby nemala taký ťažký život kto vie čo by napísala

Práve ona vtedy povedala že by úspech vymenila za šťastný život