maxima gali (Občasný) - 25.10.2006 > hm hm hm...
kým sa človek pýta - dovtedy žije
na otázky: fér nefér, život dlho odpovedá
a hlbšie a hlbšie
kdesi v strede je malá, blízka skupinka ľudí, po krajoch, do hĺbky utekajú:
samota, sám človek
národy, krajiny, ľudstvo
spokojnosť je veľa, cieľ ako spokojnosť sa po čase vytráca
potom tie objavy - každý niečim prispieva, každý má svoje
a odráža sa to, netreba byť nutne slávny, objaviteľ
a že všetko, aj to dobré, aj to zlé pomohlo k tomu, aby človek bol súčasťou a mal pocit "prispel" a "prijal sa"
pokojne sa treba pýtať, odpovede prídu, len to chce čas
a nie je to ani o nutnom naprávaní chyb
veľká je snaha chyby naprávať,
oveľa ťažšie, avšak podstatnejšie je vedieť ich prijať, svoje vlastné chyby, vedieť sa neodsúdiť, vedieť z toho urobiť nejakú rozumnú cestu
báseň hodnotím takto:
protirečí si s názvom
síce v názve je nikto nie je dokonalý,
ale zmysel básne poukazuje na podriadenie dokonalosti
neprijatie zlého v sebe
zavrieme oči za minulosťou a dopredu
/pre mladosť ale potrebné - v mladosti je oná sila ísť dopredu, bojovať za dokonalosť/
