Tak jak prach co fukol mi do oci vietor chladny ako severak tak potacala som sa zivotom ako bezducha, a pritom hladala spriazdnenu dusu ktoru smela by som milovat a muza ktory dokazal by ma mat naozaj rad. Kracala som tak az v chodidlach citila som neoblomnu palavu, a nohy najradsej by dala som do ladu. Po kratkom-kratuckom oddychu som kracala dalej a spoznavala pomali svet okolo mna, s nadejou ze srdcom nadherneho muza spoznam jedneho dna. A moje srdce sa dockalo a to dost skoro, ani nestacila som si vsimnut jeho crty a uz bol v mojej hrudi. Vlozil mi ho don sam pan Boh aby netulala som sa viac po ceste ktora nema ciel a ani konca... A tak plna lasky odovzdala som mu telo aj dusu a v jeden zapareny podvecer sme splodili  naslednika nasho druhu. po case sme sa usadili stastne a v miery zili, v jednu nadhernu az kuzelnu noc kedy nam na svet mal prist potomok, nas osud privetivo prekvapil a musel to byt sam Boh co nam z nebies zoslal svojich dvoch blondavych anjelikoch, takze sme s adockali dvojiciek a ako zivot plynul a nase deti rastly sme sa presvetcili o tom ze zivot mame naozaj krasny.

Spolu sme nasli to po com sme tak dlho tuzili "RAJ"