drobček (Občasný) - 20.2.2006 > Nehodnotila by som tento text len ako pokus o básen. Je pravdou, ze má podobu fragmentov, je útrzkovitá. Napriek tomu sú tieto "fragmenty" pospájané do ucelenejsej myslienky, ktorá je vyjadrená v názve. Text vonia postmodernizmom práve kvôli útrzkovitosti a nedopovedanosti myslienok. Tieto dva znaky sú vyjadrené aj oddelením myslienok do samostatných strof. Väčšie medzery podciarkujú nedopovedanost myslienok - priestor pre vlastné domyslenie textu citatelom. Onestone naznacil a je na nás, co s tým urobíme.
Zaujímavý je motív beziaceho kona, ktorý je symbolom plynutia casu, v zmysle "cas letí". (Tento motív sa podrobnejsie analyzoval u Smreka.) Vdaka vyuzitiu tohto motívu pri cítaní textu "cítime vo vlasoch vietor" a cválame s casom. Rýchlost, ubiehanie casu a nepokoj si, Onestone, dosiahol aj pomocou obrazov erdziaceho kona a plesknutia bica.
Za ústrednú myslienku povazujem verse: "hatís im cestu vlastným podupaným telom", ktorá vyjadruje bezmocnost cloveka "v cvale zivota".
Text obsahuje priestor, dej - pohyb, myslienku, zaujímavé obrazy, symboly a silný motív. Text, ktorý obsahuje tieto znaky sa v literatúre oznacuje ako BASEN! (to na margo predchádzajúcich poznámok)
