Sračky z hlavy
Dvojrozmerný svet mám pred očami,
a v tom svete kŕmim ľudí prázdnou lyžicou.
Hnedé diela vznikajú nám pod zadkami,
tak vystrelme si sračky z hlavy raketou.
Kľačím na kolenách pri nebeskej bráne,
a popíjam rozpustené kurare.
Snažím sa uniknúť z vlastnej hlavy,
no začínam sa zožierať divnými myšlienkami:
Som krípel, som chyba vo vzorci,
korenie na torte a čerešna na hovne.
Som chodiaci potrat, roztoč na koberci,
nedokončené embryo a...
...tak buď už konečne TICHO!
Na obežnej dráhe, spievam smutné blues,
o stratenej láske, a špinavej kráske,
o modrých očiach, a čiernych vlasoch,
ako stratili sa v dave, ...
vrahov poslednej nádeje.
Dvojrozmerný svet mám pred očami,
a v tom svete nakŕmil som ľudí raketou.
Pribijem sa na kríž spolu s Vami,
tak odtnite nám hlavy tupou mačetou.
Ticho. Krik. Plač. Radosť. Šialenstvo.
Krvácaním vyčistím si svoje rany.
sledujem Vás všetkých navôkol,
a hnijem.
|
