V slamenom klobúku , v kvetnatých šatách

kráčam si po lúke , slobodná , šťastná

Viem však, ak raz búrka pochmúrna príde

vyženie blesky von, do duše sa vryje

Nôžky mám bosé, krv sa z nich leje

nebojím sa toho, dážd´´ich ohreje

Cítim tie steblá ihiel, jak v srdci ma trýznia

jak všetko zaplavia a všade sa blýska

Nik ma nezachráni, brána sa zatvorila

ostala len túžba, tá sa tmou zamorila..

Tak v kvetnatých šatách, v slamenom klobúku

kráčať som chcela, no nebolo úniku