Moja mama roznáša v tomto období milióny sviečok so škoricovou arómou a chryzantémy veľké a škaredé ako hlavy teliat. Ideme na cintorín, kde pobehuje medzi hrobmi ako dieťa z pieskoviska na pieskovisko. Na jeden si vylezie. A dáva povely: Teraz kvietok. Teraz sviečku. Najprv sa mi zdalo, že v tom má bordel, no časom som došla na zaujímavú vec. A síce, že to je skrytý systém. Poradie. Asi takéto:

3 kvietky

sviečka, kvietok, sviečka, sviečka,

kvietok, sviečka, kvietok

Keď skončí usmieva sa. Aj ja sa pri pohľade na jej výtvor usmievam. Ostatní sa prežehnávajú, ale to je na takýchto miestach asi obvyklé. Hrob vyzerá ako historický bojový úsek medzi Anglickom a Francúzskom, alebo trojnohá byzantská katedrála, alebo je to morzeovka a ona píše odkazy Charliemu a ak je sviečka pomlčka a kvietok bodka, tak je ten odkaz

SYR/SYR/SYR/SYR/atď.

alebo je to naopak a v tom prípade znie odkaz

OWK/OWK/OWK/OWK/atď.

Tomu druhému slovu dosť nerozumiem, takže to musí byť syr. Okoloidúcim radistom a námorníkom tečie plno slín. Aj anjelom a ostatnej hávedi, čo morzeovke rozumie. Môj dedko ale nemá rád, keď ho ktosi prirovnáva k syru. Isto sa čertí. Chodí Nebom spolu s Charliem, ktorý sa zo zdvorilosti nerozrehotá a kľaje ako pohan. Voňavý ako jablkové koláče.