- Snívalo sa mi - hovorí, kým on im pripravuje čaj - že som obojpohlavná. Že som muž a som aj žena. Odsťahovala som sa z tohto mesta do bytu s modrými stenami. Bola som tam dlho a bola som tam veľmi sama. Z bytu s modrými stenami som už nikdy potom nevyšla. Sama so sebou som sa spárila a mala 12 detí. - hovorí mu, a odmlčí sa, pokiaľ sa on neotočí a placho jej nepozrie do očí. Jeden čas má dokonca pocit, že sa červená. Pokračuje ale ďalej týmto tónom. Bol to náročný deň a nemá chuť sa pretvarovať - Všetko to boli dievčatá. Všetky moje dcéry sa volali Jeruzalem.
Mlčia. Vyzerá, akoby ho udrela. Po dlhšej dobe jej povie, že nepozná nikoho, kto by mal takúto fantáziu. Držia v rukách šálky s čajom a nepozerajú sa na seba. Ona pozerá von oknom a on asi tiež. Kedysi by jej povedal nejakú uletenú teóriu z psychológie, ktorú občas čítal. Čosi na spôsob toho, že Freud by jej na ten sen odporúčal viac masturbovať, pretože jej telo po tom zjavne túži. Alebo si zasexovať. Freud by všetko riešil cez sex. Je to zvláštna situácia. Nemala by na to vôbec myslieť. Nemala by myslieť na to, čo by jej mal povedať, čo by jej bol povedal a čo jej nehovorí. Nemala by na Ňu myslieť. Nič to na veciach nezmení.
- Ako bolo v práci? - spýta sa jej nakoniec. Je to potom ako čaj dopijú a ona sa postaví k drezu aby šálky umyla. Prekvapí ju jeho hlas. Znie cudzo. Zdá sa jej, akoby ho počula prvýkrát. Celá jeho prítomnosť sa jej zdá nejaká cudzia. Čo ti budem? Ako vždy. Odpovie mu a odíde do kúpeľne. Opláchne si tvár studenou vodou. Raz. Dvakrát. Najradšej by do umývadla strčila celú hlavu. Možno sa potom z toho zobudí. Ruky, ktorými sa umýva sú už celé červené. Cíti sa trocha lepšie, no nič to nemení na fakte, že tento večer je skutočnosť. Pozrie sa na seba do zrkadla a zistí, že vytiekla. Cez líca a tvár sa jej tiahnu čierne fľaky. Tvarovo nič nepripomínaju. Odlíči sa. Chvíľu ešte uvažuje a potom si make-up znova nanesie. Nie je pripravená na to, aby sa mu takýmto spôsobom odhalila.
Vonku je už tma. Vojde do spálne odkiaľ vychádzajú zvuky zapnutého televízora. Nečaká od neho, že odtrhne oči od telky, ale on to urobí. Pozrie na ňu a dvihne obočie. Možno to trocha s tým make-upom prehnala. To si musí priznať. Zároveň však cíti čosi ako satisfakciu. Sadne si do svojho kresla oproti nemu a vytiahne nejakú knihu. Chíľu sa snaží predstierať, že číta. On predstiera, že pozerá futbalový zápas. Obaja to o sebe vedia. Potom knihu odloží a zahľadí sa do rohu na svojho pavúka, ktorého si ešte pred rokmi nechala aby jej chytal v lete komárov a muchy. Sporadicky sa na ňom hádali. Hlavne, keď sa pavúk začal svojvoľne premiestňovať. Muž mal panický strach, že mu vlezie do úst, kým bude spať. Často ho preto musela upokojovať. Vieš, že som ekologicky založená, hovorila mu, a to je taký prírodný biolit . Občas ho tak aj volali. Prírodný biolit. Veľa sa na tom nasmial.
- Pretiahni ma.
Povedia jej ústa. Povedia to dosť ticho, no muž to musel počuť. Musel to počuť, no stále tam sedí a predstiera, že pozerá futbalový zápas. Ani neotočí hlavu. Jej žena sa jej prepadne až do pohlavia. Vstane. Celkom pomaly sa postaví. Stiahne si nohavice spolu s nohavičkami. Odkopne ich. Do pol pása nahá. Potom sa opäť posadí so široko roztiahnutými nohami.
- Pretiahni ma.
Zavrčí. Muž celý očervenie, postaví sa. Rýchlo prejde cez miestnosť a tresne dverami.
- Preboha. Jej už vážne jebe – počuje ho krátko predtým ako sa s buchotom zavrú aj vchodové dvere.
Vydýchne. Vyzlečie sa úplne donaha a prejde k skrini, z ktorej vytiahne dlhé, červené šaty. Prvý krát a naposledy ich mala na sebe na svadbe jeho brata. Povedal jej, že je krásna. Celý čas od nej nevedel odtrhnúť oči . Trocha sa za ten čas zmenila. Sú jej už trocha tesné na prsiach. Trocha na bokoch. Z chladničky vytiahne fľašu vodky, pomarančový džús a všetko to vyleje to trojlitrového krčaha na ľadový čaj. Vyberie aj krištáľový pohár z riadu, ktorý používaljú len na zvláštne príležitosti. Zapáli sviečky. Zapne Carmen. Práve spoločná láska k vážnej hudbe ich kedysi spojila. Carmen je jeho obľúbebená opera,. Darovala mu to CD na narodeniny. Celý týždeň potom počúval Marie Callas a chodil ako bez duše. Myslí na jeho tvár v svojom kresle a pozoruje pavúka. Teraz. Teraz sa pavúk v sieti pomýlil. Na zlomok sekundy zastal, pozrel na ňu a pokračoval v pradení. Pomýlil sa. Obaja to vedeli. Na to sa poznali až príliš dobre.
|