Pre tento moment

Obloha skláňa sa k zemi pod ťarchou nemej tmy,
ľudia zažínajú svoje intímnosti a najtajnejšie sny.
Každý sa dotknúť chce krásy božskej aspoň očami,
každé srdce túži si odtrhnúť taký sladký okamih.

Som unášaný vysoko k hviezdam, kde naše sny spia,
prítomnosť nečaká a ja viem, že dá nám oveľa viac.
Boh sa za nebeským oknom len ticho usmieva,
píše nám scenár a ako režisér zrak na nás upiera.

Čiara Tvojej dlane sa spojila v jednu s mojou čiarou,
oteplilo sa v nás ako vonka medzi letom a jarou.
Z oka sa vytratili obrázky spomienok dní zašlých,
tých dní stratených a nastali časy chvíľ krásnych.

Nikto z nás netuší, čo si zajtrajšok v batohu nesie,
čo dá nám, čo pridá či uberie, a koho nám vezme.
Dnes však stojím tu, vdychujem krásu tvojich očí,
nejdem sa pýtať, lebo našiel som, chcem vkročiť.

Stojím tu, cítim ťa a tvár si tvoju do dlaní beriem,
čo bude zajtra netuším a ani to vedieť nechcem.
Túžim sa obliecť do šiat prítomnej chvíle a dýchať to,
žiť pre tento jedinečný moment a naplno vítať ho.

Verím, že krásu svet skrýva nám neustále v sebe,
ale chce z nej darovať každému: im, mne i Tebe.
Tak nečakajme na nič, ani sekundu, prosím nie,
pretože neodtrhnúť si z dnešku je akoby hriech.