Vitajte na prehliadke Mesiaca.

V hornej polovici su vedla seba 4 moria okruhleho tvaru: zlava More dazda, More jasu, More pokoja, More hojnosti. Na spodnom okraji Mora pokoja pristali prvi ludia na Mesiaci Armstrong a Aldrin (Apollo 11, 1969). Nad Morom pokoja a hojnosti (vpravo hore) je oddelene ovalne More kriz. V hornej casti vychadza z tiena asi do polovice obrazku More chladu. Vlavo dole vychadza z tiena More oblakov. Pravy okraj Mesiaca lemuju zhora tri moria: Okrajove, Smythovo, Juzne more. Povrch mori tvoria lavove horniny, ktore sa vyliali po dopade meteoritov.
More dazda a more jasu oddeluju dve pozdlzne pohoria: Apeniny a vyssie Kaukaz. Nad nimi vlavo smeruje k tmavemu krateru Platon dalsie pohorie Alpy. Ak predlzime Apeniny nadol tak smerom ku hranici tiena (vola sa terminator) vidime dva kratery Eratosthenes (vypocital obvod Zeme) a vacsi krater Kopernik (obhajoval heliocentrizmus - slnko stredom slnecnej sustavy). Krater Kopernik spolu s kraterom Tycho su najkrajsie na povrchu Mesiaca. Len pre mierku - priemer Kopernika je 93 km a hlbka 3800 m. Krater Tycho je ten najvyraznejsi na spodku Mesiaca s centralnym kopcekom.Celkom oproti - uúplne hore je tmavy krater Endymion.
Stredna vzdialenost Mesiaca od Zeme je 384 000 km, priemer 3476 km. Teplota na osvetlenej strane +130 stupnov, na neosvetlenej -180 stupnov. Mesiac obehne Zem za 27,3 dna a fazy (nov, prva stvrt, spln, posledna stvrt) sa vystriedaju za 29,5 dna.