Vždy kričíš potichu

a keď sa prelievaš popod dvere,

hlavu si vrastieš

do prstov

a potom si ju schováš

medzi sivú popolavú,

lebo parížska modrá

sa dávno minula.

Vždy si bežala päť metrov

pred životom

s plávacími blanami

v povinnej výbave.

Zrazu ti prischla

strelka na severe,

oštrkovel ti úsmev

a ja som tá,

čo šúcha hlavou o steny.

Najradšej by som

veterným mlynom odlomila

všetky lopaty.