Koly.

Také kostrnky,

čo pichajú Bohu do päty.

Ako keby niekto potancoval po pasienku

a nechal tam zapichnuté podpätky.

A potom vyskočia oranžové maky pri trati,

čo vždy svietia neskutočne dlho,

kým zmiznú za zákrutou.

A ďalej imelá ako tehotné zelené vtáky

nad slepým múrom nárekov

/taký strom s imelom

je ako žena, čo si dá urobiť plastiku/.

Naľavo mizne za kopcom

maličká veža kostola,

ako keby sa potápala.

Vypískala ju dedina

a jej hroby ako sivé rybie očká bez lesku.

Kým zacítim vôňu starého oleja na stanici

/vždy tam neskutočne fúka/,

ešte sa za oknom mihnú

dva barany v jednom malom dvore.

Odchádzam z kupé.

Muž oproti má na malíčku

otlačené miesto od obrúčky.