hlava dolu, sucho v ústach, dlaň zovretá,

tma protichodné múry k sebe bližšie stiskla,

nado mňou sa celý obzor točí jak ruleta,

len niekto z nej vyškrtol všetky moje čísla.

túlam sa po meste, z mračien sa lúpe koža,

opäť po kvapkách do priestoru vytekám,

na pultoch sa pivá už bez súlože množia,

ukryť sa nie je kedy, s kým a hlavne kam.

fľaša si ma chytí, okolo mňa sa ovinie,

budem v nej ako nočný motýľ v komíne

trepať sa a čakať kto ju vypije až do dna.

cez jej sklá uvidím lámať sa ľudské osudy,

človek pomedzi toľkými inými poblúdi,

kým raz v niekom ten svoj spozná.