V prúde myšlienky, večné slová,

bez komentára  zviazané do sĺz,

z ktorých prší soľ.

Zvláštne ticho ako prázdny hrob.

Bolesť nôžom reže spomienky.

Odpúšťam všetkým mojim láskam,

na dotyk rozlúčky posledným zbohom.

Odpúšťať, znamená milovať znova,

žiť pre realitu, v ktorej ponoríš svetlo do tmy.

A začneš veriť, že cez tvoje dlane,

vždy svitá, pre bolesť menom  nový deň.