Dievčatku otec s mamou kúpili kuchynku. Bola celá z plechu. Vyzerala ako naozajstná ibaže o málinko menšia. Dievčatko sa kuchynke veľmi potešilo. Bolo tu všetko ako v naozajstnej kuchyni len riady boli o niečo menšie. Presne také aby sa s nimi dalo hrať.Boli tu panvice, šálky, hrnce, kuchynka mala dres, vodovod aj trúbu na pečenie. A nad dresom boli skrinky na taniere. Zuzanka sa hrala, že je v naozajstnej kuchyni. Varila, piekla a keď sa s ňou v kuchyni hral aj otec a už chcel ísť za povinnosťami nechcela ho pustiť. Volala:tušini, tušini, tušini aby sa vrátil.Ešte nevedelo vyslovovať všetky slová tak ako sa patrí tak preto tak volalo. Raz si dievčatko vaľkalo na doske kúsky plastelíny a hralo sa, že vyrába knedle. Posta volo na sporák variť vodu. Vedľa hrnca postavila drevené kostky aby boli do výšky hrnca a potom na kostky položila malú umelú doštičku, ktorá bola terz skokanský mostík. Pred chvíľou s kostiek stavala mrakodrapy a doska z ktorej bol teraz skokanský mostík, bola pred chvíľou doska na žehlenie. Zobrala vyvaľkané kúsky plastelíny a hopkala s nimi na skokanský mostík. Pridržala si rukou na jednom konci dosku a druhou sa knedľa odrážala ako to robia skokani na mostíkoch. Zopár razy rozkývala dosku, odrazila sa a knedľa skočila do vody. A za ňou ďaľšie a ďaľšie. Raz mamka robila robila knedle. dala variť vodu a odišla do obývačky. Dievčatko využi lo situáciu a urobilo presne to isté ako vo svojej malej kuchynke. Svoje kostky na hranie dala do výšky maminho hrnca. Nad hrniec dalo dosku na ktorej mama klepávala šnicle. Založila ju na konci kostkami aby keď bude skákať s maminmi pripravenými knedĺami na varenie, aby sa dos ka neprevalila do vriacej vody. Aby jej skokanský mostík, keď sa s knedľou odrazí nespadol do vody. Chytila do rúk mamou vytvarovanú knedľu z cesta a hrala sa, že sa knedľa odráža z mos tíka. Tu sa stalo niečo neskutočné. Knedľa ožila a za ňou druhá aj tretia. Hopkali po drese. Jed na knedla zrazu prdŕžala dosku tak ako to robilo dievča, aby sa skokanský mostík neprevalil do vody. Ďaľšia knedľa vyliezla na skokanský mostík, rozhojpala ho a šúp do vody.A za ňou ďaľšia vyliezla na mostík a šúp do vody. Dievča prišlo k hrncu a pozeralo sa ako sa knedle varia. Nevískali. Asi sa im to páčilo, usúdilo dievča. Mamka prišla o chvíľu z obývačky a povedala diavčatku prekvapená:"Ty si mi dala variť knedle? Ty si ale šikovná. Aby si sa ale neobarila Dala si pozor, však?" strachovala sa mama. "Stopla si čas?"pýtala sa mama. "Lebo sa musia va riť na jednej strane desať minút a potom obrátiť na druhú stranu, na druhý bok a zase povariť desať minút." "Stopla,"povedalo dievča. Ale o knedlách ako všetko sa stalo mlčalo. Vždy keď mama niekedy robila knedle dievčatko požiadalo mamu, že už je veľká, že odstúpi od hrnca aby nes tiahla na seba vriacu vodu a že nech odíde teda do obývačky, že ona dá variť knedľu a dohliad ne na ňu. Bála sa aj, že by už knedle samé od seba neskákali do hrnca a neožili by, keby tam bola s ňou aj mama. A to nemože dopustiť. Bola to predsa taká zábava pozerať sa na knedle ako skáču zo skokanského mostíka do hrnca.............
|