Na jednej ulici susedili tri domy. V jednom z nich mal majiteľ iba firmu, nebýval tam. A keďže tam nebýval

zohnal si psíka aby ochránil svoj dvor pred zlodejmi. Ale psíkovi bolo smutno keď sa zvečerilo a majiteľ

odišiel domov spať. Celé noci iba zavíjal od smútku. Až to trhalo srdce. Na dvore u susedov vedľa psíka

mali na stole cukorničku. Zabudli ju tam po poobedňajšej káve. Cukorničke veľmi prišlo ľúto psíka a tak 

naňho prehovorila:"Psíku, psíkú, psíkú, tichúčko, nie si tu sám.

      Nikto nevedel, že cukornička sa naučila rozprávať potom ako otec na chlapca nakričal, keď bral z kre

denca cukorničku položenú na poháriku. Vyletela mu z rúk a tresla o kredenc ale našťastie sa nerozbila.

"Čo si nevieš dať vačší pozor? Čo si myslíš, že budú všetky veci začnú k tebe rozprávať takto ma chyťa tak

to. Musíš jemne našľapovať, keď nesieš hrnček a v ňom mlieko. Nesieš ho ako keby si v ňom mal piesok.

"Chlapec čo žil na treťom dvore neznášal, keď psík vyl a tak vždy, keď ho začul zavýjaťhádzal po ňom ka

mene a volal naňho:"Buď ticho! Budeš ticho?" Ale dnes začul spoza múru nejaký hlas a tak opatrne vyliezol

na múr a jedným očkom nakukol do dvora zvedavý kto to rozpráva. Počúval, počúval, ale nikoho nevidel.

Zrazu zbadal, že to cukornička rozpráva. Ešte vačšmi sa na psíka napajedil a zvolal:"A ty cukornička tiež!

Pes jeden! Reči kameňov nerozumieš?Kričal chlapec nahnevaný. Vtom chlapec vyskočil na múr a z múru

dole do dvora, kde žil chlapec, ktorému otec vynadal, že takmer rozbil cukorničku. Chytil cukorničku do

ruky a tresol ňou o múr a tá sa rozletela na tisíc črepov.

"Na druhý deň našiel sused čo mal psíka na svojom dvore plno kameňov a tak hneď za rána šiel k obidvom

susedom, lebo vedel, že v každej z týchto dvoch rodín žije s rodičami chlapec a len tí dokážu takéto huncúc

tva stvárať. Chlapec čo to urobil sa vyhováral, že to on nie, že to ten druhý. Všetky rodiny stáli vo dvore kde

mali cukorničku a dobrého chlapca a zrazu pán čo mal psíka zbadal črepy na zemi. Zaraz sa dovtípil, že sa to

muselo stať v noci, lebo by črepy už dávno niekto odpratal.Majiteľ psíka aj zbadal, že zlý chlapec klame a tak

povedal tomu o ktorom vedel, že to neurobil:"Tu máš kľúčik od mojho dvora, od hlavnej brány a keď bude

mojmu psíkovi smutno možeš za ním ísť aby nebol osamotený, aby nevyl od smútku. Chlapec čo hádzal ka

mene sa len tak pozeral a zrazu sa pristihol že závidí. A tak dobrý chlapec vždy, keď začul psíka vyť šiel za 

ním a hral sa s ním a niekedy keď sa už chystal spať len tak v pyžame vybehol na dvor a spoza múrika ho tí

šil:Psíku, psíkú, veď nie si sám tíšil ho ako to robievala cukornička. Chlapec nevedel, že aj vďaka cukorničke

dostal psíka na starosť.