Dnešným básnikom chýba prekliatie

boja sa trpieť

nechcú byť ďalšími mesiášmi

múzy k nim nemajú už ani toľko úcty

aby pred nimi odhodili svoje podprsenky

potom trpia za nich ich čitatelia

oni visia na kríži

mrmlajúci si prosebné žalmy

s otázkou „trochej, prečo si ma opustil?“

Pred kníhkuperctvom každé ráno

stoja v radoch žobráci

naťahujú ruky s klobúkmi

prosia o almužnu

v úzadí básnici pomáhajú so zbierkou

a tí ktorých zvesili z kríža

hádžu k nim zopár drobných veršov

Lačné klobúky sú ako mäsožravé rastliny

hltajú každé cingajúce slovo

potrebujú nasýtiť svoje útroby

potrebujú zahnať hlad

Žobráci ďalej žobrú

verše bzučia  

a básnici?

ukradnutú zbierku sa snažia

vydať pod svojim menom

Dnešným básnikom chýba prekliatie

boja sa trpieť

nechcú byť v tvojej koži

keď sa ti začnú vetviť

už aj čiary na ruke