PSYCHIKA ČLOVEKA 1.
Na nebi šedý fľak
narastá v čierny mrak.
Blesk z búrky nárazu
v čerň páli oázu.
Vietor víri popol, prach
a strach. Strach!
Je bezpečia zátoka kde netreba sa báť?
Vedie k nej cesta?
Ktorým smerom sa dať?
Je iba smrti hať.
K nej treba utekať,
vytrhnúť sa z reťaze
v spálenej oáze.
Teraz. Hneď.
Mlčanie hovorí súhlasnú odpoveď:
Umrieť, umrieť.
Pramienok svetla.
Svit slnka spoza chmár
utiera oáze dymom sčernetú tvár,
roztrhne piesku prs.
Tenučký trávy trs z neho rastie.
Maličký pokoj, viera, nádej.
Tamhľa je chodník, alej...
Aké šťastie !
Dotkol sa život oázy.
Napráva čo pokazí.
PSYCHIKA ČLOVEKA 2.
Žartuje, smeje sa, veselo sa tvári.
Kto vidí ho, netuší,
že až tak je smutný v duši,
že myslí na máry.
Anna Vodičková
|
