Ľudia sa z kostola náhlia,

do presvetlených domov.

Kde uctievajú satana,

a svojich vlasných bohov.

Ľudia sa z kostola,

po slovách na dušu.

Bežia držať stola,

pre pečeň husaciu.

Slová im dali veľa.

Uši si zaliali voskom.

Veď Boha si ešte nevidela,

tak načo rozmýšlať, nad jeho bájnym vojskom.

Ľudia sa náhlia ku polievke,

a nesmierne sa tešia na druhý chod.

Svedomie zastrčené v skúmavke,

a smrť, ešte ďaleký brod.

Ľudia sa nemenia v kostole,

a z vysoka serú na kázeň.

Za pásom päste ako pištole,

všetko to vidim, aj keď si oči zaviažem.

Ja sám som najhorší.

A len to viem.

Ja sám som najhorší.

Ak sa otočím, skameniem...