Zdĺhavejšie svitá.
Ešte nestriasla z rias
sen ruža rozvitá.

Ešte sa nechvejú
steblá trávy v stráni
radosťou čakania
v ružovom svitaní.

Zlatistý slnka lúč
nebozkal ešte zem.
Ešte jej nočný šat
zdobí z bledých hviezd lem.

Ticho tichšie dýcha
v tvár skorému ránu.
Tichúčko otvára
novému dňu bránu.

V postupnom rozbresku
strom hodí krátky tieň.
Pomaly, nesmelo
prichádza mladý deň.

Sviatočný deň je dnes
Svätý, modrojasný.
darovaný z nebies
pre ľud špatnokrásny.