O kríži bolo napísané veľmi mnoho. Mnohé o čom tu budem hovoriť, Vám bude možno známe. Viacerí v ňom vidia mučiaci nástroj, iný zasa symbol nad všetky symboly. Dohodneme sa, že budeme o kríži hovoriť predovšetkým ako o symbole.

Ak človek roztiahne ruky, tak sa taktiež stáva krížom. Keď sa pozrieme na pyramídu z hora, tak nám jej hrany vytvoria rovnoramenný kríž. Predovšetkým je treba povedať, že tento kríž je symbolom cesty k jednote z Bohom. I Ježiš, keď kráčal po tejto Zemi si vybral tento symbol, aby demonštroval svoju jednotu s Bohom. Tvrdil “ Ja a Otec sme jedno”, ale nielen tento výrok potvrdzuje jeho jednotu s Bohom, predovšetkým jeho život ukazoval všetkým, ako túto jednotu dosiahnuť. Jeho ukrižovaním bol umocnený význam a zvýraznená mystika tohoto symbolu. Málokto tento brutálny čin schvaľuje, je však faktom, že význam kríža sa týmto činom zviditeľnil, dáva novú dimenziu a ezoterickú silu tomuto symbolu. Tento obyčajný priesečník dvoch rovín, horizontálnej a vertikálnej línie, má ešte aj iné významy. Horizontálna línia predstavuje rovinu duchovnú a vertikálna línia predstavuje rovinu hmotnú. Býva zvyčajne ukotvená v hmote. V neposlednej rade predstavujú tieto dve roviny dve úrovne bytia a to hore a dole. Predstavujú aj dve roviny trvania a to večnosť a dočasnosť. Poukazujú aj na dve roviny nášho vývoja tu na zemi a to na pripútanosť a nepripútanosť. Takto by sme mohli pokračovať ďalej, došli by sme však k jednoznačnému záveru, že kríž je symbolom univerzálnosti, hlbokej podstaty bytia a existencie človeka na Zemi a jeho vývoja na hmotnej a duchovnej úrovni.

Kríž je však i výstrahou pre každého z nás. Je cestou po ktorej by sme mali kráčať. Je upozornením na extrém nášho vývoja vpravo a vľavo, dole a hore. I Budha, prišiel na to, že najlepšia je stredná cesta. “Struna, ktorá sa moc napne, môže prasknúť a struna, ktorá je málo napätá, nehraje.” Bola to drahá skúsenosť nadobudnutá počas sedemročného meditovania u askétov. Je to však aj dôkaz toho, že symbolika kríža platí pre každého. Platí aj pre toho, kto o tejto symbolike nevie a kto ju nevníma. Náš vývoj by sa mal uberať tak, aby sme zostávali v strede priesečníka dvoch rovín. Nehľadajme ani vpravo, ani vľavo. Nehľadajme ani hore a ani dole. Každý extrém, jak vpravo, tak vľavo, jak hore, tak dole, nás zavedie na nesprávnu cestu, po ktorej blúdime dovtedy, až dosiahneme zase stred. Potom nastáva harmónia bytia, splynutie s Božskou jednotou. Celkový náš vývoj by mal smerovať k takému stavu jednoty s Bohom, ktorý nazývame trvalý, tak ako to dosiahol na svojej ceste Ježiš Kristus.

Spomenul som, že keď roztiahneme ruky, tak sa tiež stávame krížom. Priesečník dvoch rovín sa nachádza tam, kde sa nachádza naše srdce. Ak si premietneme to čo som spomenul v predchádzajúcom odstavci, tak si musíme uvedomiť, že jednotu s Bohom, by sme predovšetkým mali dosiahnuť vo svojom srdci. Nemali by sme ju hľadať ani vpravo, ani vľavo, ani hore, ani dole, ale len a len vo svojom srdci. Len cez srdce môžeme precítiť a dávať ničím nepodmienenú, neprivlastňujúcu a všetko objímajúcu lásku. Aj takúto vlastnosť môžeme priradiť krížu. Pretože Boh je predovšetkým láska. A s láskou by sme mali dosiahnuť jednotu. Najhoršie na tom bolo, že tí čo Ježiša ukrižovali, mali kríž pred sebou a nevedeli, že ukrižovali seba samých. Symbol vlastného vývoja mali pred sebou a nepochopili ho. Necítili lásku, ktorá na nich prýštila z jeho srdca, keď Ježiš povedal ” Bože odpusť im, veď nevedia čo činia”. Lebo ich srdce bolo tvrdé a nespoznalo lásku samu.

Každý tu na Zemi môžeme svoj vývoj ovplyvniť svojim postojom a konaním. Ak uhneme zo svojej cesty vpravo alebo vľavo, hore alebo dole, tak sme hneď upozornení. Tí vnímavejší sa vrátia hneď do stredu. Tí, ktorí blúdia dlhšie, sú upozornení tvrdším spôsobom, zvyčajne chorobou, nešťastím a pod. Všetci, keď sme zostupovali sem na Zem, sme si tam hore, svoju cestu vybrali. Súhlasili sme aj s tým, že keď nebudeme kráčať po tej správnej ceste, že máme byť upozornení. Tak sa mnohým stane, že ochorejú, stane sa im nešťastie… a zase trpia. Prevážna väčšina už zabudla, že tam hore v súlade so zákonom absolútnej slobody, si dala za úlohu, že si svoj kríž ponesie každý sám. Mali by sme si všetci uvedomiť, že ten kríž čo nosíme stále na krku nám hovorí“ ja som Vaša cesta, pravda a život”, tak ako nám to Ježiš pripomenul, keď bol medzi nami.

Symbolika kríža je silná, upozorňujúca a burcujúca. Kríž je mementom. Kríž je dualita. Kríž je správna, ale aj nesprávna cesta. Kríž je Boh v jeho strede a v našom srdci. Kríž je ukrižovaný Ježiš. Kríž je strom života. Kríž je slnko a svetlo. Kríž je jednota všetkého zo všetkým. Kríž je upozornením, ako žiť v súlade s Božími zákonmi, ktoré pôsobia na každého rovnako. Kríž je veľkým symbolom nekonečného vesmíru.

Na záver tohoto môjho zamyslenia nad krížom, Vám chcem povedať, keď Vám bude ťažko a nebudete vedieť kam kráčať, ako vyriešiť zložitú situáciu, spýtajte sa Ježiša. On Vám určite ukáže správny smer a povedie Vás pri riešení zložitých situácií. Nezabudnite na to čo som Vám tu povedal. Lebo kríž je aj Božie milosrdenstvo a odpustenie. Kríž je predovšetkým Vaša ochrana, v ktorú podvedome veríte, keď si ho dávate na krk.